Part Of Me- prolog

18. září 2014 v 20:52 | Elie |  Part Of Me
HALELUJA!! Končne sa mi podarilo prihlásiť som štasná :D Takže vám rovno aj pridám poviedku Part Of Me.
Téma: moja tvorba s postavami pôvodnej rodiny ale všetci sú ludia a priezvysko majú iné :)
Hlavné postavy: Peyton Woodsová, Kol Morenton
Postavy: Melisa, učitelia, Alexander, Ember, Rebekah, Elijah, Klaus, Ester Morenton, mama a otec Peyton, Sam...
Páry: zatial tajný ale skoro sa ho dozviete
Krátky dej: Peyton je stredoškoláčka v Londýne často uvažuje o smrti aj ked je to na jej vek naozaj zvláštne. Má najlepšiu kamarátku Melisu ktorá je jej presným opakom je živa plná energia. Ale čo sa stane keď príde do ich triedy nový pekný chalan? Stane sa niečo nové ale bo to ostane po starom?


uvodka od: Tew*

Premýšľali ste už niekedy nad smrťou? Pretože ja áno. Cítim sa na svete ako taký cudzinec akoby sem ani nepatrím. Som zvláštna pre niekoho divná alebo si môžu myslieť že patrím do blázinca. Nikto to o mne nevie dokonca ani moji rodičia viem to len ja. Všetko sa začalo už keď som bola mladšia. Všetci boli veselí len ja som bola vždy tá ktorá sa uzatvárala aj keď som mala veľa kamarátov aj ich stále mám ale ešte skoro nikdy som sa necítila voľná a plná života. Cítim sa ako človek bez citov ale zároveň ich mám až príliš a väčšinou tých negatívnych. Nechápem ako je to možné. Keď som bola iba dievčatko bola som plná života akonáhle som mala 15 život sa mi zmenil život. Bol iní ale zároveň rovnaký. Nerozumela som tomu ale nerozumiem tomu ani teraz. Sedím tu v jedálni Londýnskej strednej školy a jem to divne jedlo. Musím trochu žiť aspoň to teda skúsiť.
"Hej Peyton vnímaš ma?" spýtala sa ma Melisa je to moja najlepšia kamarátka vlastne je ako moja sestra hovoríme si všetko ale to čo zrovna prežívam jej hovoriť nechcem. Nechcem aby si myslela že som blázon.
"Áno už vnímam." povedala som s úsmevom.
"To je dobré pretože sa ide po škole na párty ku Alexandrovi. Takže si zober ničo pekné. Ale hlavne žiaden blog kde si kreslíš tie divné vzorce ale pekne dobrú náladu je ty to jasné." iba som prikývla neoplatí sa jej odvrávať aj tak vždy vyhrá. Melisa je veľmi optimistická a ako to povedať až niekedy príliš živá. Presný opak mňa ja som veľká pesimistka a vôbec sa tak nejaším ako ona.
"Čo si oblečieš?" spýtala som sa jej skôr akoby zase začala polemizovať nad mojimi kresbami alebo čarbanicami alebo vzorcami alebo ako to povedala.
"Neviem ale asi šaty. Len neviem ktoré to uvidím potom. A ty si oblečieš tie ktoré sme kúpili naposledy!" prikázala mi. iba som zakrútila hlavou a usmiala som sa.
"Fajn ako chceš. Teda myslíš tie ktoré majú vrch čierny s čipkou a prechádzajú do neonového spodku však?" musela som sa uistiť že myslíme na tie isté.
"Presne tie. Alebo tie krémové čipkované tie asi budú lepšie. Máš na výber." usmiala sa na mňa a ja som nemohla nič viac spraviť.
"O môj bože meškám na francúzštinu." preľakla som sa zobrala som si tašku a utekala so do triedy. Hodina bola nudná ako vždy takže som si čarbala.
"Slečna Woodsová neruším vás?" spýtal sa ma profesor.
"Nie." povedala som pokojne ale pri tom so neodtrhla oči od blogu.
"Slečna Woodsová na svojej hodine nechcem vidieť žiadne blogy a ak nechcete ísť do riaditeľne tak mi láskavo neodvrávajte." to ma dostalo do reality. Pane bože zase som bola mimo ach.
"Áno pán Burs." odpovedala som potichu a skovala som si blog snažila som sa počúvať zvyšok hodiny ale bolo mi to na nič aj tak za 5 minút zvonilo. Zobrala som si tašku a vybehla som von z triedy do skriniek. Vytiahla som si Dejepis a išla som opäť do učebne dejepisu. Ale to by som nebola ja ak by som do niekoho nevrazila ach naozaj by bolo lepšie keby som vôbec nežila.
"Prepáč nevidela som ťa." ospravedlňovala som sa hneď a zbierala som zo zeme knihy ktoré mi padli.
"To je v poriadku. Prepáč som tu nový povieš mi kade sa ide do učebne dejepisu?" spýtal sa ma a až teraz som sa naňho pozrela hnedé vlasy hnedé oči krásny hlas. Určite ho chce každá.
"Zrovna tam idem ak chceš môžeš ísť so mnou." Povedala som a viedla som ho chodbou. "Tak tu je to." usmiala som sa na neho a sadla si na svoje miesto on si sadol na prvé čo bolo volné a pre moje "šťastie" hneď vedľa mňa. Všetky babi naňho čumeli ako na boha a on sa iba usmieval. Určite na to bol už zvyknutý. Iba som nad tým zakrútila hlavou pohodlne som sa usadila vytiahla som si blog a opäť som si čarbala je to môj únik z reality. Keď si kreslím cítim sa lepšie lebo keď si nekreslím je to všetko pretvárka pretože ja nie som ako oni som iná. Neviem čím ale cítim sa inak akoby som bola už mŕtva a toto je môj posmrtný život. Nerozumiem tomu ale cítim sa tak, neviem ani opísať pocit ktorý zažívam keď som smutná. Pár krát som už rozmýšľala aj nad tým aké je to keď človek zomiera ale vždy som sa vedela nijako upokojiť a nemyslieť na to aspoň chvíľu. Keď som s priateľmi tak sa cítim aspoň trochu šťastná. Ale veľmi rada by som zažila pocit slobody a pravého šťastia. Možno raz sa to ku mne dostane.
"Slečna Woodsnová poviete nám v ktorom storočí bola občianska vojna v Amerike? Alebo si ešte chvíľu počkáme ?" spýtal sa ma profesor . Ach ak sa mi to stane ešte raz tak je to už prekliatie. Povzdychla som si.
"Občianska vojna bola v 18 storočí myslím." povedala som s nádejou v hlase.
"Správne a viete aj roky?" páni tak to by ste odo mňa chceli veľa ale skúsiť to môžem.
"18.....58 až 18..62?!" skúsila som ale určite to nebude správne.
"Nie. Ako si nemôžete zapamätať pár čísel? Vidím že máme nového žiaka v našej triede." povedal profesor.
"Skôr v mučiarni." povedal niekto v triede. Musela som sa nad tím aspoň usmiať
"Áno som tu nový volám sa Kol. Kol Morenton." povedal Kol. Zvláštne meno ale prečo nie Peyton nie je o nič lepšie.
"Takže pán Morenton kedy bola občianska vojna v USA? Poprosím roky." upresnil svoju otázku profesor.
"1861 až 1865." povedal z fleku páni ja by som nad tým rozmýšľala koľko pol roka?
"Správne berte si z neho príklad žiaci." ach ano tá jeho reč o tom aký sme nevzdelaný a že sa nebudeme môcť nikde zamestnať keď vyštudujeme ach nemám na to chuť ale počúvať to musím ako všetci.

P.S. Takže tu je prológ dúfam že sa vám páčil a že mi napíšete či tam mám niečo vylepšiť alebo to nechať tak ako to je . beriem aj kritiku :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

BOL SOM TU!

Klick.

Komentáře

1 Wer Wer | E-mail | Web | 20. září 2014 v 22:35 | Reagovat

Príbeh sa mi páčil. Dej aj ten štýl, ktorým si písala, ale mám niekoĺko výhrad. Chyby. Veľa, veľa chýb. Veľké písmená, i/y, chábajúce dĺžne, žiadne čiarky, občasné preklepy a všimla som si aj nejaké nespisovné veci. Ten text vyzerá ako by to na klávesnici naťukalo desaťročné dieťa. Neviem teda koľko máš rokov, ale mala by si si na to dať pozor. Potom ďalšia vec, ktorá ma naozaj zarážala boli nehorázne dlhé vety. Skús tam niekde dávať bodky alebo jednoducho len čiarky, ale nie všade. Skráť vety a občas použi nejaké súvetie, pretože takto boli niektoré vety aj na 3 riadky a strácala som sa v tom. Inak sa mi príbeh páčil. Je vidieť, že máš na písanie talent, ale bolo by potrebné doladiť ten pravopis a úpravu. Teším sa na pokračovanie. Rozhodne je zaujímavý postoj Peyton. Je zvláštne, ako rozmýšľa o svojom živote. Neviem, má to nejaký význam alebo je v tom háčik? Som zvedavá, čo za tým bude a hlavne na jej vývoj vzťahu s Kolom. Tiež sa mi páčilo ako si pojala tie mená pôvodnej rodiny a ich upírsku podstatu si zmenila na ľudskú. Pekný krok, nemusia byť všade len obávanou šialenou rodinkou Mikaelsonovcoc. Dúfam, že sa neurazíš za to, čo som ti napísala. Ak to bude pôsobiť nejako nevhodne alebo prehnane, tak sa vopred ospravedlňujem, ale snažila som sa ti podať objektívnu správu o tom, čo si o tom myslím. Skôr som ti chcela poradiť. Tie chyby určite padnú do oči všetkým. Snáď si to nejako zoberieš k srdcu a posunie ťa to vpred. Veľa šťastia a teším sa na pokračovanie :-)

2 Megi Megi | E-mail | Web | 22. září 2014 v 20:12 | Reagovat

Prolog je skvělý. Myslím, že to bude skvělá povídka a moc ráda si ji přečtu. Těším se na pokračování. :-)

3 Elie Elie | Web | 24. září 2014 v 20:12 | Reagovat

[1]: Áno viem ponáhľala som sa tak som si to nestihla skontrolovať. A ďakujem. :)

[2]: Ďakujem

4 Renaiti Renaiti | Web | 25. září 2014 v 7:21 | Reagovat

Gratuluji k přihlášení! :). Prolog mě hodně navnadil na další kapču, rozhodně se těším! :)

5 kaja kaja | Web | 25. září 2014 v 15:57 | Reagovat

Ahoj,veľmi ti ďakujem že si ma vzala do affs...tento prológ je vážne úžasný už som zvedavá ako to s ňou bude pokračovať a vlastne prečo máva takéto stavy,takže sa teším na ďalšiu časť :)

6 Elie Elie | Web | 25. září 2014 v 20:19 | Reagovat

[4]: Aj ja som rada:)

[5]: Nemáte za čo. Ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama